Autorky blogu vydali knihu PIESEŇ OSUDU! Sny sa plnia!

Úvod do TAJOMSTVO LESA

8. března 2008 v 21:26 | Zoocy |  Tajomstvo Lesa (Shaxe)
Písal sa rok 1726 .V tomto období sa stala hrozná udalosť .Počas týždňa boli unesených a odvlečených do lesa 20 detí .
Rodičia boli veľmi rozrušení a preto sa všetci pozbierali a vybrali sa ich hľadať .No les bol obrovský s husto nasadenými stromami .Všetci úpenlivo hľadali, predierali sa hustým listnatým lesom. Bohužiaľ nič nenašli ani jeden zvuk či náznak ,ktorý by prezrádzal skrýšu detí. Tak sa všetci z lesa smutní vrátili naspäť do dediny . Niekedy počas noci bolo počuť desivé výkriky z lesa . Otcovia aj matky sa bez váhania so štipkou nádeje rozbehli do lesa hľadať deti .Prehľadali skoro celý celučičký les no nikoho nenašli .V zúfalstve sa vrátili naspäť do dediny . V hľadaní pokračovali hneď ráno .
Niekoľko rodičov narazilo na starý takmer 100 ročný strom ,ktorý mal neskutočne hrubý kmeň a konáre vytýčené do obrovskej výšky . Na konároch stromu boli povešané hlavy 17-tich detí . Povešané boli prekvapivo vysoko . Keď rodičia zbadali pozostatky svojich úbohých detí ako visia na konároch prišlo im nevoľno ,niektorý aj poodpadávali . Iný sa zas snažili podávať dole tie hlavy . No boli príliš vysoko takže sa tam nevedeli dostať . Tak sa rozhodli ísť ďalej hľadať zvyšné deti alebo hocikoho kto prežil . Tak sa pohli . Išli , išli a išli až došli na koniec lesa kde videli staršieho pána celého od krvi , ktorí sa snažil ukryť v chatke. Chata nebola veľká , bola skrytá v posledných stromoch vyčnievajúcich z lesa. Farbou ladila ku stromom možno aj preto bola ľahko prehliadnuteľná .Všetci ktorí boli naokolo sa snažili do chatky dostať. Muž , ktorý bol ukrytí dnu sa v nej zabarikádoval . Ľudia sa pokúšali dvere vykopnúť no nedarilo sa im . Po chvíľke čakania a presviedčania pána nech vyjde von bolo počuť búchanie u dverí , muž postriekaný krvou s hrozivým úsmevom vyšiel spoza dvier . Stoličný hajdúsi ho hneď chytili a išli dať do väzby .Keď ho niesli z lesa do dediny on sa vôbec nesnažil ujsť . Skoro išiel až úplne dobrovoľne . Keď s tým pánom vošli do dediny tak dedinčania v takej kope išli za nimi. Sem - tam padlo pár urážok ale skôr ich len nasledovali .Starosta dediny si všimol rozrušených obyvateľov a preto prišiel ku hajdúsom očakávajúc vysvetlenie tohto rozruchu . Hajdúsi vysvetlili pánovi starostovi čo sa tu deje a koho zo sebou vlečú .Tak pán starosta pritiahol k sebe zajatca a postavili sa na vyvýšené miesto . Chvíľu sa poobzeral po ľuďoch a keď si bol istý ,že ho všetci počúvajú tak povedal : " tu je vrah vašich detí ." Keď dopovedal vetu nastalo hrobové ticho. Bolo len počuť ako vietor naráža do domov v dedine. To ticho prerušil jeden dedinčan , ktorý hodil do zajatca kameň . Potom všetci dedinčania jeden cez druhého kričali ,nadávali . Hádzali do zajatca všelijaké predmety . Páni stoličný hajdúsi schytili zajatca a predierali sa rozzúreným davom. Niektorý dedinčania pri chôdzi stihli zajatcovi napľuť do tváre aj roztrhať odev. Tá nenávisť dedinčanov voči zajatcovi bola priam hmatateľná. Odsúdenca sa podarilo doviesť do jeho dočasného domova .Keď ľudom hajdúsi aj zajatec zmizli z dohľadu tak sa obrátili na pána starostu , ktorý stále stál na mieste ako prikovaný . Očakávali od neho nejaké správy ohľadom osudu vraha. Starosta sa upravil, dal najavo ,že ide niečo povedať hlasným ale nenápadným zakašlaním . Tým upútal pozornosť už naozaj všetkých obyvateľov naokolo . " Takže ako všetci viete máme v cele vraha , ktorý vykonal hrôzostrašný čin . Povraždil vaše úbohé deti . Ale nič sa nebojte čo chvíľu ho stihne jeho trest. Trest za vykonanie takej hanebnej a nechutnej veci . Ale nemajte obavy vaše deti budú pomstené. Nenecháme to len tak ." Všetci obyvatelia začali oslavne kričať "STA-ROS-TA , STA-ROS-TA ."
Tak sa spokojný starosta odobral ku hajdúsom . Dedinčania sa hneď na to rozišli . Starosta prišiel ku hajdúsom práve keď vypočúvali zajatca .Vošiel do tmavej miestnosti v ktorej bol väzeň . Sedel na stoličke so zviazanými rukami za chrbtom . Svietilo naňho ostré svetlo , iba to malé síce prenikavé svetlo rozjasňovalo kúsok s miestnosti .Oproti väzňovi stáli dvaja hajdúsi ,ktorý ho vypočúvali . Starosta sa postavil neďaleko dverí a počúval . Väzeň stále naňho mal upretý nepríjemný pohľad. Jeden hajdús už strácal nervy tak chytil zajatca pod krk a vyhrožným , silným hlasom sa ho spýtal : " zabil si tie deti alebo NIE!" Väzeň sa spokojne usmial a pozrel na hajdúsa , ktorý ho držal pod krkom : " a načo chcete odo mňa odpoveď!! Nech poviem čokoľvek aj tak ma popravíte! Aj keby som bol nevinný tak by ste ma zabili." Ten hajdús , ktorý ho držal pod krkom mu ho stlačil ešte viac než do teraz : " pýtam sa ťa zabil si tie deti!" Zajatec lapal po dychu ale predsa so seba vydal odpoveď : " áno zabil!" V okamihu ho hajdús so svojho zovretia pustil . No vrah pokračoval : " áno zabil som tie deti ale nie všetkých 20 ako si myslíte . Zabil som len 17 detí . Tie zvyšné niekde pomaličky umierajú v strašných amokoch smútku , beznádeje a samoty ." Jeden hajdús hneď keď vrah dokončil vetu mu jednu strelil . Vraha odhodilo do strany no bol pripútaní na stoličke takže nespadol . Hajdús , ktorý obdaroval zajatca silným úderom stál ako skamenení. Bolo vidno ,že si uvedomil , že to trochu prehnal . Druhý hajdús šokovane pozrel na svojho spoločníka . Vrah zdvihol svoju okrvavenú tvár a uprel zrak na prvého hajdúsa . Vrahov výraz bol hrôzostrašní nedalo sa vyčítať či je šťastný , či spokojný ,či má strach . No po chvíľke sa začal hrozivo smiať . Hajdúsov a aj starostu to prekvapilo . Popri smiechu vrah hovoril " ešte teraz vidím tie tváre , tie tváre plné strachu plné bolesti ...ako čakajú na ich osudové stretnutie so smrťou! Ách , ten nárek , ten plač , ten krik .To je slasť na to spomínať !" Hajdús sa znovu neovládol a strelil vrahovi ďalšiu ranu . Potom ho už druhý hajdús vyviedol vonku s miestnosti . Ale starosta ostal dnu .Vrah už vypľuval krv na zem . Z okrvavenými ústami pozrel na starostu . So starostov cuklo a nahodil znechutenú tvár . Vrah : " čo budete robiť? Dáte ma popraviť bez toho , že by ste vedeli kde sú deti? Alebo budete čakať pokiaľ vám niečo o nich nepoviem? Čo chcete spraviť?!" Starosta sa vystrašene pobral radšej vonku s miestnosti . Vyšiel vonku a prišiel do hádky hajdúsov , ktorý boli dnu v miestnosti pred chvíľou . " Nemal si sa nechať tak rozhodiť tou, tou ... špinou." " Hej! A to som ho mal nechať ďalej rozprávať o tých deťoch ako o , o ..." zamlčal . "TY nechápeš , že presne o to mu išlo . Chcela ťa nahnevať!" " Áno tak to sa mu potom podarilo . Keď ma tak strašne chce vidieť nahnevaného ukážem mu svoj hnev v plne sile ." a hneď sa rozbehol do miestnosti , v ktorej bol vrah . No hajdúsi ho zachytili . "puste ma , puste ma!" Hajdúsi ho pustili . Jeden hajdús " ostaň tu my si s ním poradíme ." Tak ten rozhorčení hajdús ostal mimo miestnosť . Ostaní hajdúsi išli dnu ku vrahovi . Prvý hajdús sa vraha spýtal : " TAK! Kde si skryl tie deti ?!" Vrah " neviem kde sú . Pokiaľ o tom neviete ja som tu a oni sú tam ." Druhý hajdús " tak nám povedz kde boli naposledy keď si bol ešte s nimi ." Vrah "to neviem oni sa nejako dostali preč pokým som zabíjal ostané deti ."Prvý hajdús " to ťa vôbec netrápi ,že si zabil 17 nevinných detí!!!" Vrah "ak mám pravdu povedať NIE!" Ten prvý hajdús mu chcel jednu streliť no iný hajdús ho zachytil a zavelil mu nech ide vonku s miestnosti . Vrah sa pousmial " no vy ste mi ale podarení strážni . Keď vás rozhodí úplná hlúposť."
Taký jeden najvyšší hajdús " myslíš , že je to hlúposť? Dobre ukážeme ti niečo čo robíme s takými ako si ty , keď sa im nechce rozviazať jazyk ." Zobrali vraha a išli s ním do podzemia . Starosta sa okamžite pripojil ku nim . Prišli do obrovitánskej miestnosti , v ktorej boli po bokoch zapálené fakle . Starosta sa začal klepať . Hajdúsi vykročili s vrahom v rukách ďalej. "Koho ste mi to doniesli." Ozval sa veľmi hrubý hlas .Hajdús " vraha." "tak vraha hej? Čo s ním mám spraviť?" Vyšla veľká postava s tmy po dokončení vety. Starostovi sa už klepali kolená . Hajdús " čo len chceš je to ne tebe chceme len aby sa mu rozviazal jazyk ." Široký pán pristúpil bližšie ku vrahovi "hm, tak čo chcem ? Čo to je za vraha ,že je odsúdení na také hrozné mučenie , pri ktorom bude prosiť o milosť?" Hajdús "tento vrah zabil 17 detí s našej dediny tri s toho niekde ukryl a my chceme vedieť kde." "Ahá . Dobre . Ale poprosím vás odíďte potrebujem súkromie ." "Prepáč ale v tomto prípade to nie je možné." "Dobre , nech tu ostane jeden z vás ale ostatný choďte preč!" "Dobre ostáva on" ukázal na jedného hajdúsa a všetci sa pobrali preč . Hajdús spolu s vrahom a katom ostali dole v mučiarni . Kat sa desivo usmial "takže čo na teba zoberieme . Hm , natiahneme ta na škripec alebo bič? Á, mám to ." Otočil sa a držal v rukách železnú topánku , ktorá mala z vnútra klince tzv. španielska čižma. S vrahom trochu cuklo do strany . A hajdús škodoradostne " áno , dáme mu toto ." Kat sa hrozivo usmial a otvoril topánku . Hajdús priviazal vrahovi zviazané ruky o stoličku , na ktorú ho posadil . Kat zavelil hajdúsovi aby zdvihol vrahovu nohu a dal mu dole obuv . Hajdús tak urobil a kat mu čižmu nasadil na nohu . A začal mu ju pomaličky zvierať. Vrah kričal , vrieskal bolesťou . No nič nepovedal . Hajdús naznačil rukou aby kat zastavil . "Kde sú tie deti!" Vrah mlčal . Kat pozrel s očakávaním na hajdúsa .Hajdús prikývol aby znovu trochu zovrel vrahovu nohu . Vrah si zahryzol do pier aby nezvrieskol od tej neskutočnej bolesti. Katovi sa oči leskli od nadšenia keď videl ako vrah trpí .Hajdús pozrel na vrahovu nohu v čižme ako mu do nej prenikajú klince ako krv vyteká s dier po klincoch . Hajdús zdvihol zrak na vraha , ktorý mal už slzy v očiach . "Povedz nám kde sú tie deti inak ti ešte viac zovrieme nohu ." Vrah sa snažil usmiať no pre bolesť , ktorú prežíval nemohol vytvoriť ani náznak úsmevu. Ale podarilo sa mu so seba vydať pár slov , ktoré patrili katovi "Ty si rovnaký ako ja len ty máš povolenie mučiť ." Kat sa zasmial "áno ale ja mučím tých ktorý si to zaslúžia nie nevinných!" Vrah "a kto je podľa teba vinný a nevinný aký je v tom rozdiel! Každý ma určitý druh hriechu , každý nikto nie je svätý !" Katovi zmrzol úsmev po tých slovách . Hajdús tiež prekvapene pozrel na vraha . Vrah chcel ďalej pokračovať lenže kat pritiahol čižmu a vrah nevedel so seba vypustiť nič iné ako hrôzostrašný krik. Hajdús zopakoval otázku . No vrah nič len slzy mu tiekli po tvári . Kat vrahovi ešte viac zovrel nohu v čižme . Vrah zakričal jeho krik sa ozýval po celej miestnosti . Hajdús s nádejou pozrel na vraha lebo nejako vycítil , že ide niečo povedať . "Nepoviem vám kde tie deti sú , nepoviem vám to".....začal sa hrozivo smiať . Hajdús neveriacky pozeral na vraha nevedel zistiť či sa smeje len aby zakryl nárek alebo , že či sa smeje z nich . Kat už zovrel vrahovu nohu naposledy lebo čižma bola už úplne uzavretá . Vrah posledný krát skríkol . Kat vystrašene pozrel na hajdúsa "ďalej to už nejde !" Hajdús "čože?" Kat "on asi naozaj nevie kde sú lebo keby vedel tak by to už povedal ." Hajdús "mate ten pocit?" kat kývol plecami "ja nie podľa mňa to vie . Len z nejakého dôvodu sa mu darí nám vzdorovať!!" Kat sa obzrel za seba na mučenícke náradia . "Takže mám vybrať niečo iné?" Hajdús prikývol . No v tom sa vrah začal smiať "to sa vám nepodarí ja nič nepoviem , nech tie deti zdochnú ako psy v lese či kde to sú nech sa už nevrátia domov . Nech ľudia vedia čo je to utrpenie čo je to bolesť . Nech vedia ,že ako chutí neprávosť . Nech to pocítia . Môžete ma mučiť aj do zajtra hocičím ! Môžete ma hodiť psom , môžete ma nechať hladovať , môžete ma ubičovať k smrti , môžete ma postaviť aj pred samotnú smrť! Ja vám nič nepoviem!" Kat zhrozene pozrel na vraha a tým istým pohľadom pozrel aj na hajdúsa , ktorý uprene pozeral na vraha .Hajdús nahnevane prišiel ku katovi vybral nejaké dlhé železo , ktoré malo jeden koniec z dreva . "Doneste sem oheň!" Rozzúrene povedal hajdús . Kat sa radšej nič nepýtal len došiel po oheň . Hajdús položil dlhú tyč , ktorú mal v rukách do ohňa železnou stranou postavil sa pred vraha , ktorý mal hlavu zvesenú . Hajdús chytil vraha za sánku a vydvihol mu zrak zo zeme do svojich očí "ja zistím kde sú tie deti aj keby som mal urobiť všetko čo si tu vymenoval!" Kat zhrozene pozrel na hajdúsa "on sa asi zbláznil " pomyslel si . Hajdús vybral rozžeravené železo z ohňa . Kat sa trochu vzdialil . Vrah už bol omámení bolesťou takže ani nevnímal ,že hajdús s tým železom mieri naňho až pokiaľ sa ho to železo nedotklo . Vrah začal jačať a vykrikovať "DOSŤ!" Hajdús odtiahol od vraha železo .Vrah so zmorenou tvárou a uslzenými očami povedal " Ja neviem kde sú tie deti!" Hajdús bez varovania mu priložil horúcu časť železa ku krku . Vrahovi spieklo kožu na uhoľ . Vrah vrieskal ,preklínal všetkých , nadával . Hajdús mu ďalej piekol kožu na krku . "Prestaň! Tie deti sú v lese . V lese sú." Povedal bezmocne vrah . Hajdús spokojne sa usmial hodil železnú tyč na zem " no vidíš ani som nemusel vykonať tie veci čo si predtým spomínal!" Kat zobral rozžeravenú tyč a odniesol ju namočiť do vody . Keď sa vrátil hajdús mu povedal " Odviaž ho a pomôžeš mi ho odniesť do jeho cely ." Kat iba prikývol a odviazal vraha od stoličky . Prišiel k nemu hajdús a spolu s katom zdvihli vrahovo už bezvládne telo . Pomaly sa s ním ťahali hore schodmi . "To schodisko je nekonečné" povedal hajdús . Keď konečne videli koniec schodiska vrah sa im začal motať v rukách . Tou zdravou nohou kopol kata ,ktorý skoro spadol dole schodmi lenže hajdús ho zachytil . Ostatný hajdúsi počuli nejaké búchanie so schodiska tak sa tam išli pozrieť a videli hajdúsa ako ma preloženého vraha cez plece a ako druhov rukou drží kata. Okamžite mu išli pomôcť . Jeden hajdús zobral vraha druhý pomohol katovi .Spolu všetkým sa podarilo vyjsť hore schodmi . Hajdús ,ktorý bol dole s katom si išiel sadnúť na stoličku .Hajdús ,ktorý podopieral väzňa išiel spolu s ním do jeho cely ho zavrieť . Kat sa odplazil znovu dole do mučiarne .
Ku sediacemu hajdúsovi prišiel starosta . "Čo si dole zistil?" Hajdús na starostu pozrel "zistil som , že tie deti sú niekde v lese . Nič viac mi nepovedal ." Starosta neveriacky pozrel na hajdúsa "to je všetko? Boli ste dole 4 hodiny a to je všetko čo ste zistili?" Hajdús naštvane pozrel na starostu "áno to je všetko ten , ten ,tá špina bola tvrdohlavejšia než som čakal ." Starosta "dobre tak keď sú v lese tak by ste sa mali vybrať ich hľadať!" Hajdús sa postavil išiel ku ďalším hajdúsom ignorujúc starostov rozkaz . Starosta pozerá prekvapene na hajdúsa a so zvýšeným hlasom zopakuje svoj rozkaz . Ostatný hajdúsi sa otočili "do lesa? Na čo do lesa?" Starosta "lebo v lese sú tie deti!" Iný hajdús "kde v lese?" Starosta "to ja neviem ."
Ďalší hajdús "však les je obrovský! Ako tam máme nájsť tri malé deti?!" Starosta mykol plecami a dal tým najavo , že nevie . Hajdúsi sa nie veľmi nadšení ale s odhodlaním nájsť stratené deti pozbierali a vyšli s väznice na námestie . Kde stála skupinka zvedavých dedinčanov , ktorý chceli vedieť bližšie údaje o mieste a čase popravy vraha . Dedinčania zastavili hajdúsov otázkou " kedy bude vykonaná poprava vraha?" No hajdúsi ignorovali dedinčanov a vrhli sa do lesa. Rozhorčení obyvatelia čakali na niekoho kto im odpovie na ich otázku . Starosta vyšiel z väznice a narazil na nich . Celá skupinka hneď ako zbadala starostu vrhla sa smerom k nemu . Starosta kývol na hajdúsov stojacich pri väznici nech prídu k nemu a aby išli s ním . Chránení strážami vybral sa ku skupinke obyvateľov sa spýtať čo sa deje. Jeden dedinčan so skupinky vystúpil "čo bude s vrahom? Kedy bude poprava alebo súd?" Starosta s neistotou odpovedal : " poprava aj odsúdenie vraha sa muselo odložiť lebo tri deti niekde v lese ešte stále žijú . Chceme ich nájsť a potom až vykonať popravu ." Dedinčania boli šokovane nahnevaný . Starosta ďalej pokračoval : " prosím vás rozíďte sa a choďte domov ďalšie správy o osude vraha vám dáme v čas vedieť!" . Obyvateľom sa však takáto odpoveď nepáčila a preto sa začali búriť . Strážnici , ktorý boli pri starostovi sa snažili upokojiť alebo rozohnať zúrivý dav . No nepodarilo sa im dokonca ani ochrániť starostu .Lebo dedinčanov sa tam zhúklo toľko ,že aj na hajdúsov boli veľa. Jednému dedinčanovi sa podarilo prejsť cez obranu hajdúsov a napadnúť starostu .Rozohnať zúrivý dav museli až niekoľko zvyšných hajdúsov , ktorý ostali vo vnútri väznice na stráži . Rozklepaného starostu museli odprevadiť ku jeho domu .
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 MarryT MarryT | Web | 9. března 2008 v 14:44 | Reagovat

Krásné, nevím co víc napsat, snad jen jen tak dál ;-)

2 ameno ameno | E-mail | Web | 29. března 2008 v 0:18 | Reagovat

Super :)) Jen tak dal holka ide ti to

WHAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAAW

3 Kagomwe Kagomwe | 29. března 2008 v 14:52 | Reagovat

no trosku krute:D nemyslis?

4 Midamka & Kagome Midamka & Kagome | 29. března 2008 v 14:52 | Reagovat

hehe trosku? trosku dost kruteeeeeeeee:D:D:D ale no co uz???? nic!!!! :D:D:D:D:D

5 Anicka Malickay Anicka Malickay | 30. dubna 2008 v 17:32 | Reagovat

tyvole!

6 micky micky | 30. dubna 2008 v 17:33 | Reagovat

hey Kagomwe a Midamka & Kagome ze je to vraj "KRUTÉ" ale tak to má byt. Maa to krutost ma to silu! IDEME DO TEXTILU! ale ja velky basnik:D

7 zoocy zoocy | 30. dubna 2008 v 17:53 | Reagovat

ehm tazky nerob.......ale sak horor musi byt kruty preboha......sak o tom to je ne.....a co by ste cakali v 17-18.storoci(neviem) nooo a co som cel ete.......hmhmhm a neni to krute sak keby som tu dal o carodejniciach co by s nii robili fuuuu alebo pokracko....co uz toho vraha popravia to budete kukat

ked to tu dam

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama