Autorky blogu vydali knihu PIESEŇ OSUDU! Sny sa plnia!

Tajomstvo Lesa FF 4

28. srpna 2008 v 21:55 | Zoocy |  Tajomstvo Lesa (Shaxe)
Tajomstvo lesa

Po chvíli sa postavil položil knihu na stolík a išiel si ľahnúť do postele . Hajdúsi , ktorý boli na "príjemnej" návšteve u starosti sa rozhodli , že stratené deti pôjdu hľadať hneď teraz .
Aj keď bola hlboká noc tak sa hajdúsi vybrali do lesa s veľkou nádejou a odhodlaním už naozaj nájsť stratené deti . Tak sa teda vybrali . Išli po lesnej cestičke stále hlbšie a hlbšie do lesa . Všetci hajdúsi mali oči na stopkách každý jeden pohyb , každý šuchot išli hneď skontrolovať . No beznádejne . Zrazu si jeden hajdús všimol zvláštne uležanú trávu a okolité lístie . "Pozrite vyzerá to ako keby tadiaľ prechádzal koč ." Ostatný hajdúsi sa prišli hneď na to pozrieť . Druhý hajdús "skúsme to nasledovať možno na niečo prídeme ." Všetci ostatní súhlasili . Tak sa vybrali po stope . Všetci sa obzerali sem a tam ale pri tom stále sledovali aj stopu . Stopa zrazu zmizla . Jeden hajdús ostal ohromene stáť ale nepozeral na zem práveže pozeral pred seba . Iný hajdús poznamenal "tu konči ta stopa ." Ostatný tiež zdvihli zrak zo zeme a pozreli pred seba . "To sú , to sú hlavy?" Poznamenal zhrozene hajdús ,ktorý hneď na to išiel zvracať neďaleko za stromy . Ostatní hajdúsi znechutene prišli ku stromu a chceli dať dole hlavy detí . "Ako môžu byť tak vysoko ."Poznamenal nahnevane hajdús . Druhý hajdús začal liezť na strom "asi ich tam dal tak ,že vyliezol na strom ." No poobzeral sa a stále boli tie hlavy ďaleko od neho keby išiel vyššie tak by sa pod ním mohli podlomiť konáre a to by bol veľmi nepekný pád . Ale aj tak to skúsil . Začal sa štverať ešte vyššie . Ostatní hajdúsi naňho so strachom v očiach pozerali "zbláznil si sa? Nechoď vyššie mohlo by sa to pod tebou podlomiť a to neprežiješ!" zakričal dajaký hajdús . No hajdús na strome ignoroval pripomienky jeho spoločníkov a liezol vyššie už , už naťahoval ruku za hlavou jedného dieťaťa ale zrazu bolo počuť hrozivé puknutie . Každý upriamil pohľad na hajdúsa na strome . Hajdús na strome pozrel pod nohy videl ako pomaličky puká konár. Už sa videl na zemi . Už videl svoju smrť, v tých krátkych sekundách pod nim pukol konár , hajdús aj s konárom letia zo stromu na zem . A bum . Všetci hajdúsi sa rozbehli ku stromu s nešťastnými výrazmi v tvárach . Prišli ku stromu a nechápajúc upreli pohľad na zem .Videli tam len konár zo stromu ich priateľ tam nebol . Jeden z hajdúsov zdvihol zrak zo zeme hore na strom . Uvidel tam svojho kamaráta ,ktorý sa len tak , tak držal o konár . Hajdúsom trochu odľahlo ale stále bol problém pred nimi .Ako dostať ich spoločníka so stromu dole? Hajdús na strome vystrašene pozrel na zem . O skákaní ani neuvažoval "veľmi veľká výška" pomyslel si. Z dola sa ozvalo "musíš skočiť nič iné sa nedá robiť my ťa chytíme." Hajdús na strome sa konára chytil ešte pevnejšie a hlavu odvrátil od svojich priateľov ,ktorý stáli na zemi . A znovu bolo počuť veľmi známi no nepríjemný zvuk prasknutia konára . Hajdús na strome sa preľakol ešte viac než bol do teraz . "Teraz už naozaj zomriem " pomyslel si .A spolu s konárom letel obrovskou rýchlosťou na zem . Ostatní hajdúsi sa ho pokúsili zachytiť .Ale nepodarilo sa im to. Ich kamarát spadol zo stromu na zem .A konár zletel s ním . Ostatní hajdúsi stáli zhrozene popri ich polomŕtvom priateľovi . Jeden z hajdúsov sa zohol ku svojmu priateľovi na zemi a pohol s ním . No on bezvládne ďalej ležal . "Je mŕtvy?" Poznamenal hajdús stojac nad kamarátom hajdúsom , ktorý ležal na hromade listí . Hajdús ,ktorý čupel nad svojim kamarátom "pomôžte mi dať dole z neho ten konár ." Všetci hajdúsi nečakali na ďalšiu výzvu a hneď zdvihli konár z kamaráta . S ním to ani nepohlo . Hajdúsi sa hneď snažili zdvihnúť kamaráta ležiaceho na zemi ale jeden z nich im zavelil "NIE!....Počkajte ,NEHÝBŤE S NIM!! Môžete to ešte viac zhoršiť ." Všetci hajdúsi odtiahli ruky od kamaráta a odstúpili . Ten hajdús , ktorý im zavelil ich priateľa položiť prišiel k nemu a skontroloval mu tep . Zhrozene pozrel smerom na polomŕtveho hajdúsa a poznamenal "milí moji práve sme prišli o udatného a spravodlivého hajdúsa a hlavne o veľmi dobrého kamaráta ." Ostatní hajdúsi stáli šokovane na mieste pohľadom upreným na mŕtveho priateľa a hajdúsa čupiaceho popri ňom .
Hajdús čupiaci už nad mŕtvolou svojho blízkeho priateľa sa postavil a sklonil hlavu smerom dolu upierajúc zrak na svojho kamaráta. Ostatní tiež sklonili zrak . Jeden hajdús prehovoril " Bol to veľmi odvážny muž a hlavne dobrý priateľ ale povedzte mi prečo musel umrieť? Veď bol najmladší z nás . Nemal zomrieť aspoň nie teraz . Len pre pár detí , ktoré sú už možno aj tak mŕtve . Možno ich aj tak nikdy nenájdeme tak prečo!" "PRESTAŇ" zvrieskol naňho iný hajdús " náš priateľ zomrel z dobrého dôvodu . Chcel zachrániť stratené deti . On vedel aké je riziko liezť na ten strom ,vedel čo sa môže stáť on sám si to vybral . Takže nemáme mu čo vyčítať! Tak tu láskavo prestaň tárať hlúposti!" Prvý hajdús sklonil hlavu a z očí mu vyhŕkli slzy . Ďalší hajdús prišiel k nemu ruku mu položil na rameno "to bude dobré , všetko to prehrmí a bude znovu ako bolo ." Prvý hajdús zhodil ruku druhého hajdúsa so seba "nie nič nebude ako bolo . Všetko sa zmení ." "BUDŤE UŽ TICHO! Pomôžte mi ho odniesť do dediny." Zavelil hajdús a prišiel ku priateľovi pri strome .Pomaly a opatrne ho zdvihli zo zeme . Na svoju úlohu nájsť deti úplne zabudli . Konečne vykročili vpred smerom do dediny. Pomaličky ale isto sa vzďaľovali od nešťastného stromu , ktorý bol osudným pre ich kamaráta. Išli ďalej.....a ďalej a ďalej . Jeden hajdús už nevládal niesť svojho zosnulého priateľa a tak trochu ešte silou mocou sa potackával za ostatnými hajdúsmi . Jeden z hajdúsov si všimol, že tamten nejako pozaostáva a zastavil sa "čo je?....už nevládzeš?" "Som trochu unavený aj keď je to môj priateľ nevládzem ho naďalej nosiť." "Dobre tak si na chvíľu oddýchni my ho ponesieme ďalej." Po dokončení vety unavený hajdús podišiel zosnulého priateľa a šiel vedľa ostatných hajdúsov , ktorý ho ďalej niesli . Prechádzali hustým lesom . Konáre ich priam fackali do tváre . Ťarcha osudu ich priateľa ich však ďalej niesla v ústrety dedine , noci , lesu . Vzdorovito išli ďalej . A tu zrazu začal fúkať chladný vietor mračná sa na jasnú nočnú oblohu tiahli . "Schyľuje sa ku búrke , mali by sme si pohnúť." Skonštatoval prvý hajdús . Hajdús kráčajúci vedľa ostatných hajdúsov vytýčil svoju zmorenú tvár k nebesiam. Jemne si povzdychol . Jeho povzdych cez duniaci vietor nebolo počuť . Začal pomalinky kráčať ďalej s hlavou vytýčenou do hora . "Bude to naozaj veľká búrka ,ktorá priniesla a určite ešte prinesie veľa obetí ." Pomyslel si . "HEJ! ZASPAL SI!" Ozvalo sa spredu od idúceho hajdúsa ,pri ktorom stali ostatní . Hajdús okamžite uprel pohľad na ostatných vpredu a rozbehol sa k nim . Hajdúsi už takmer boli v dedine . No lenže začalo sa hrozivo blýskať. V sprievode bleskov prichádzali aj hromy . Hneď na to obrovitánske kvapky z neba . Hajdúsi okamžite zrýchlili . Už videli koniec lesa a začiatok dediny. Ani sa nenazdali a už boli mimo lesa v dedine ."KONEČNE SME TU" pomyslel si jeden z nich . Hneď sa rozbehli smerom ku špitálu . Vošli do vnútra ale dnu už bohužiaľ nik nebol . "Ako to?......Však bolo otvorene!!!" Povedal jeden hajdús . Ostatní iba prikývli .
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama