Autorky blogu vydali knihu PIESEŇ OSUDU! Sny sa plnia!

Prvá časť úvodu - Hra osudu

5. dubna 2012 v 12:08 | Zoocy & Shaxe


Práve sa skončila noc a vychádzalo slnko. Jeho teplé lúče sa rozliali po krajine a vnášali do domovov radosť a šťastie. Prechádzali skrz les, lúky, polia, dedinu až narazili na domček, ktorý robil akúsi hranicu medzi dedinou a lesom. Hravé lúče vkĺzli aj doň. Cez okienko nahliadli do vnútra. Bola to zvláštna mala chatka. Všade boli vyvesené bylinky vo zväzkoch. Na parapetoch boli bylinky v malých fľaštičkách.

Na malom stolčeku pred drobnou kuchynkou ležali kopy kníh. V kuchynke bolo pekne upratane. Slnečné lúče však chceli vedieť, kto obýva tento skromný príbytok.

Vošli dnu. Bez hanby či strachu.



Preplazili sa skrz celú miestnosť a prešli ku dverám. Boli zamknuté. Lež slnečným lúčom to nerobilo žiaden problém. Bez volania, ale vítané vošli cez medzery do izbičky, kde ležali dvaja ľudia. Skrytý pod paplónom v kolíske života a večnom objatí lásky. Slnečné lúče k nim drzo vstúpili a pohladili ich jemne po tvári. ,,Už je ráno" zamilovane hlesla mladá slečna, ktorej tvár zdobil unavený no stále šťastný úsmev. ,,To sa ti len zdá." Skonštatoval mladík ležiaci vedľa nej a pritúlil sa k nej bližšie. Dievčina v ryšavých vlasoch, sťa by ste hľadeli do ohňa sa koketne zachichotala a obrátila sa k svojmu spolu ležiacemu. K tomu čo s ňou zdieľal posteľ, paplón, domček a vlastne aj celý život. Pohladila ho nežne po tvári ,,Už je nový deň. Je čas vstávať." Blonďaví mladík sa zavrtel a skryl pod paplón ,,Ešte nemôže byť ráno, noc bola príliš krátka. To je len svit mesiaca." Dievčina sa posadila. Dlhé, rovné vlasy jej vytvorili akúsi prikrývku nahého tela ,,Isteže bola noc krátka, keď sme šli spať nad ránom." Vliezla do šiat voľne pohodených na stoličke. Pozapínala si ich, vyčesala vlasy do dlhého vrkoča. Obzrela sa za jej milovaným ,,Pokiaľ vylezieš z postele urobím čaj." Obrátila sa a vykročila do ďalšej miestnosti. Šaty, ktoré mala na sebe neboli žiadneho zložitého kalibru. Len jednoduché, zelené šaty, ktoré až neuveriteľne doplňovali jej pôvab a navyše ladili k jej hroznovým očiam. Chlapec sa posadil a túžobne hltal jeho slnko, jeho hviezdu, jeho jediné a posledné šťastie, ženu jeho snov. Pohľadom ju vyprevádzal až do druhej miestnosti. Začal sa pomaly obliekať.

Mladú slečnu oslepilo jasné slnko, ktoré si už osedlalo zvyšok domčeku. Odolávala mu len prižmúrením očí. Prišla do kuchynky, vybrala bylinky z drobného vrecúška a vložila ich do vody, ktorú postavila na tlecí krb.

Čaj sa nerobil dlho, ale za tú chvíľu stihla upratať stolček s hromadou kníh, aby tam mohla postaviť orientálne zdobený čajník so šálkami.

Čaj bol hotoví.

Vybrala ho sponad pahreby, porozlievala ho do dvoch hrnčekov, ktoré hneď nato postavila na stolík. Nad šálkami sa vznášala horúca para, ktorá rozlievala svoju vznešenú vôňu do prostredia. Už, už chcela zvolať na jej polovičku, keď ju niekto odzadu objal kol drieku. Zo začiatku sa zľakla, no keď si uvedomila, kto ju drží nechala sa unášať opojením lásky. Položil jej bradu cez plece, zhlboka sa nadýchol ,,milujem tvoju vôňu kvetov." Zamilovane jej šepol do ucha. Ona sa len nemo usmiala a obrátila k nemu. Nežne a bez zbytočných slov ho pobozkala. Potom sa len odtiahla a hľadiac mu do očí dodala ,,A ja zas milujem teba." Usmial sa aj on a oblízal si pery. Bozk mu na nich zanechal chuť jahôd. Sadli si do mäkkých a pohodlných kresiel oproti sebe a chlipkali z čaju. Vychutnávali si ho, vychutnávali si túto scenériu, vychutnávali si každú sekundu svojho života. Života, ktorý môžu stráviť pohromade.

Vtedy ešte nevedeli aké mizivé šťastie môže byť a aká krutá hra osudu ich stretne.

Deň končil a na scénu prichádzala noc. Vetriskom rozfúkavala temnotu z lesa do dediny. Vytvárala hrôzostrašne tiene a chlad, ktorý s ňou všade chodil, mrazil ako záhrobie.

Stromy, ktoré sa kývali v rytme neznáma, zobrali svoje strašidelné masky a ukazovali ich ľudom. Tesne nad trávou sa mĺkvo no aj tak hrozivo plazila hmla. Veľké, biele, mliečne obláčiky, ktoré by na oblohe vyzerali impozantne, na zemi naháňali strach a znepokojenie.

,,To je ale počasie." zalamentovala ryšavá slečna, keď stála pri okne a zvierala teplý čajík v rukách. Prezerala si temnú atmosféru okolia. Mladý muž k nej prikročil a prehodil cez ňu deku, ktorá ju mala zohriať.

,,Vyzerá to, akoby sa k nám niečo blížilo." Dodal dvojzmyselne. Striasla sa ,,Nehovor tak." položila hrnček na parapetu a smutne pozrela na neho ,,pretože naozaj začínam veriť v predzvesť katastrofy, o ktorej príroda hovorí." Mladík ju silno objal ,,Dúfajme, že sa mýli aj príroda a aj tvoje zmysli."

Pokrútila nechápavo hlavou, nechala spadnúť deku na zem a vzala tvár svojho priateľa do dlaní. Znepokojene sa mu zahladila do očí ,,Čo sa deje." Mala pocit akoby pozerala na nepokojné more, či nebesia zakryté búrkovými mrakmi. Vedela, že niečo nie je v poriadku. Odvrátil pohľad zo slovom ,,Nič." Aj toto jej stačilo, aby pochopila, že sa niečo skutočne deje. Nepustila jeho tvár z dlaní, len sa snažila pochopiť prečo jej nič nechce povedať.

Týka sa to jeho minulosti? Uvažovala v hlave ,ale aj keby, nemá právo po tak dlhom čase mlčať. Pokrútila nesúhlasne hlavou a zabodla svoj jasný zelený pohľad do jeho tváre. Ani sa na ňu nemusel pozrieť, aby prečítal jej otázku. ,,Ak si ma vážiš, ak ma miluješ, neskrývaj predo mnou tajomstvá. Pretože kto iný ťa pochopí lepšie ak nie ja. Ak nie tá, ktorá by spravila všetko, aby s tebou mohla byť," vyžiadala si pozornosť jeho očí krátkou odmlkou ,,chcem o tebe vedieť všetko, chcem ti pomáhať riešiť tvoje problémy a chápať tvoje obavy. Tak prosím..." stretli sa im pohľady.

Nebeské nebo proti zelenému trávniku. Spolu tvorili jednotu. Ako noc a deň, ako smiech a plač, úsmev a slza ako plameň a dážď. Tak aj oni tvorili protiklady a spájali ich dovedna. Zase to spravila, zase ho trafila do slepého miesta. To vedela asi najlepšie. Nemalo význam sa vzpierať, videl na nej, že by mu aj tak nedala pokoj pokiaľ by jej to nepovedal. Vzdychol si, zase ho zlomila. Nikdy nebol dobrý v klamaní, či ututlávaní pravdy a už vôbec nie ak išlo o tak blízku a dôležitú osobu v jeho živote. Nadýchol sa, že ide spustiť ťažobu pravdy, ale v tom niekto náhlivo zabúchal na dvere. Obaja tam zabodli pohľad.

,,Pani Trisha, ste doma?" Roztraseným hlasom sa spýtal dedinčan. Trisha si unavene odfúkla a šla ku dverám. Blonďavý mladík naďalej nemo stál a ostražito sledoval dvere.

Otvorila.

Udychčaný dedinčan sa usmial ,,Vďaka bohu," prehltol ,,ide o moju dcérku je veľmi chorá, má vysoké horúčky a veľmi sa trasie." Trisha si znepokojene podložila bradu ,,A nebola predtým chorá?" Dedinčan pokrútil hlavou ,,Nebola." Prikývla ,,Hneď idem." a rozbehla sa do domčeka ako víchor pozháňať svoje veci.

Bylinky, jagavé kamene, sviečky a vreckovú knihu. Prehodila cez seba dlhý zamatový tmavozelený plášť. Keď išla ku dedinčanovi, zastavila sa pri svojej polovičke ,,Ešte sme s touto debatou neskončili." Zastavil ju chytením ruky, pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju ,,Milujem ťa." šepol jej do ucha. Chvíľu na neho vyjašene hľadela, nevedela prečo, ale mala pocit, že sa s ňou lúči. Ale nie tak, že príde o pol hodiny, ale naveky. Nadýchla sa, ale nestihla nič povedať pretože nedočkavý dedinčan ju posúril ,,Pani."

,,Počkaj ma." povedala dvojzmyselne a zmizla v dverách. Na pozdrav zamávala a žmurkla jedným okom.

Vyšli z chaty. Vonku bola vážne zima. Vietor fučal a zákerná hmla liezla popod oblečenie a neprívetivo mrazila. Obrovská luna svietila nočným bytostiam na cestu a vytvárala všemožné tiene.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Vera Vera | Web | 6. dubna 2012 v 23:01 | Reagovat

nevím jak ostatním ale mě to připadá mimořádně napínavý!...začíná se chýlit k bouři, nebe temní...já jsem musela hltat řádky po třech, abych se ujistila že se nic zlého nestane..."co se má týkat jeho minulosti? :D

2 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 7. dubna 2012 v 10:45 | Reagovat

[1]: Som rada, že to na teba tak pôsobilo... Či sa stane niečo zlé, alebo nie sa dočítaš v ďalšom diely.

3 Vera Vera | Web | 7. dubna 2012 v 11:24 | Reagovat

v tom případě se nemůžu dočkat :D a neboj zombíky ani pravěk nedám, sama nevím, co bych na to psala :D

4 Zoocy(Shaxe) Zoocy(Shaxe) | Web | 7. dubna 2012 v 11:32 | Reagovat

[3]: :D .... dobre... Keď dáš normálnu tému, na ktorú sa budem vedieť napojiť tak určite dačo napíšem .... aaa ďalší diel Hry Osudu príde asi v pondelok, alebo niekedy budúci týždeň :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama